Román Zelený stan predstavuje rozvetvený príbeh o troch priateľoch, ktorí dospievali v čase Stalinovej smrti, zažili politický odmäk v roku 1956, chruščovovské aj brežnevovské prituhnutie.

Stali sa z nich spoločenskí vydedenci, do istej miery i disidenti, zachovali si však vysokú mieru vnútornej slobody. Ulická podáva „veľké“ dejiny prostredníctvom tzv. malých dejín, cez osudy bežných ľudí – v Zelenom stane nie je nič čiernobiele, autorka všetky ľudské, spoločenské aj politické situácie podrobuje nekompromisnej analýze a poukazuje na paradoxy vtedajšej doby.